Prašnosť v Ružomberku v januári 2017
V januári 2017 na Slovensku pretrvávali nepriaznivé rozptylové podmienky podmienené chladným a prevažne bezveterným počasím s prevládajúcim stabilným inverzným zvrstvením atmosféry v prízemnej vrstve.
Aj táto situácia mala/má za následok hromadenie znečisťujúcich látok, obzvlášť pevných častíc PM10 a PM2.5 v nízkej prízemnej vrstve atmosféry. Tým došlo k vysokému a dlhotrvajúcemu prekračovaniu imisného limitu PM10.
Porovnanie imisnej situácie prachových častíc PM10 v ovzduší, ktoré dýchajú obyvatelia v Ružomberku a vybraných lokalitách na Slovensku je v tabuľke. Je spracovaná podľa výsledkov meraní zverejnených na stránke www.shmu.sk.
Január 2017 | Počet dní s prekročeným limitom prachu PM10 | Počet dní s najvyššou koncentráciou prachu PM10 na Slovensku | Nameraná koncentrácia prachu PM10 priemerná denná/max. 1 hod [mg/m3] |
Ružomberok | 21 | 9 | 96/161 – 177/337 |
Jelšava | 23 | 5 | 81/168 – 118/192 |
Žilina | 19 | 4 | 72/136 – 216/424 |
Martin | 15 | 3 | 140/179 – 193/246 |
Košice | 19 | 2 | 142/158 – 178/229 |
Banská Bystrica | 25 | 2 | 78/109 – 127/174 |
Krompachy | 23 | 1 | 98/137 |
Hnúšťa | 18 | 1 | 81/137 |
Vranov nad Topľou | 18 | 1 | 160/212 |
Veľká Ida | 21 | 1 | 93/350 |
Pri komplexnom pohľade na uvedenú tabuľky je možné konštatovať, že situácia v Ružomberku oproti iným mestám bola v januári najhoršia, počet dní, kedy bola nameraná najvyššia koncentrácia prachu na Slovensku bol v Ružomberku takmer dvakrát taký ako v druhej lokalite Jelšava.
Meteorológ RNDr. Peter Jurčovič túto situáciu hodnotí ako kritickú a doporučuje jej prednostné riešenie. (https://www.youtube.com/watch?v=Jc6i2CqCBUc)
Čo je príčinou kritického stavu v ovzduší v Ružomberku?
Okrem prírodných a meteorologických podmienok, ktoré sú dané a nezávislé od človeka, sú to najmä zdroje znečisťujúcich látok – lokálne kúreniská, doprava a priemyselné zdroje.
Je možné konštatovať, že lokálne kúreniská sa nachádzajú v každej lokalite, ako aj doprava, ktorá môže byť v iných lokalitách dokonca s väčšou intenzitou ako v Ružomberku.
Nachádza sa tu jeden z najväčších priemyselných zdrojov znečisťovania ovzdušia na Slovensku, výrobca celulózy a papiera Mondi SCP a.s. Ružomberok, jeho zásadný negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia v Ružomberku a okolí je neoddiskutovateľný, pripájame niekoľko fotografií, ktoré to dokumentujú .
Vidno na nich prach šíriaci sa z 204 m vysokého komína, ktorý sa pri bezvetrí alebo slabom východnom prúdení šíri nad mesto a čo je rozhodujúce, obrovské množstvá vodnej pary z výroby celulózy a papiera napĺňajú uzavretú kotlinu a podstatne zhoršujú už aj tak veľmi zlé rozptylové podmienky.
Pohľad na Mondi SCP od západu proti vychádzajúcemu slnku na prach z 204 m komína a vodnú paru, ktorá stabilizuje atmosféru, t.j. zhoršuje rozptylové podmienky a zatieňuje územie mesta a okolia.
Pohľad od juhu na vodnú paru a emisie z 204 m komína z Mondi SCP prúdiace nad mesto Ružomberok.
Nepriaznivé rozptylové podmienky nevznikajú len v zime pri silných mrazoch, ale aj v jeseni a na jar, dokonca aj v lete,
Pohľad na Mondi SCP od severovýchodu, vodná para z fabriky šíriaca sa nad mesto. RK3 v prevádzke.
Pohľad na Ružomberok od západu z Kalvárie na vodnú paru z Mondi SCP, ktorá „uzaviera“ ovzdušie a znemožňuje rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére.
Pohľad na mesto od východu a oblak prachu z 204 m komína Mondi SCP nad mestom.
Prach z 204 m komína Mondi SCP šíriaci sa nad Liskovú.
Pohľad na Mondi SCP od severovýchodu, vodná para z fabriky šíriaca sa nad mesto. RK3 vo výstavbe.
Inverzné stavy atmosféry sa v oblasti Ružomberka vyskytujú veľmi často, počas celého roka. Podľa pozorovaní od decembra 2012 do februára 2014 (DP Babalová) bolo zaznamenaných 232 dní s inverziou.
Vodná para vypúšťaná z výroby celulózy a papiera do ovzdušia Ružomberka a okolia okrem toho, že podstatne zhoršuje už aj tak nevyhovujúce rozptylové podmienky obsahuje aj rôzne toxické látky (zápachy TRS, chlórované zlúčeniny, formaldehyd,...), ktoré sa tak isto koncentrujú v ovzduší v prízemnej vrstve a môžu mať podobne ako suspedované prachové častice PM10 akútne i chronické účinky na zdravie.
K najcitlivejším skupinám populácie na častice PM10 patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo – cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.
Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného prahu (100 µg.m-3) vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest.
Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu zvýšenej koncentrácii častíc PM10 a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu.
Aký je zdravotný stav obyvateľov Ružomberka ?
Tabuľky a grafy sú spracované podľa pramenných údajov zverejnených na stránke Slovenského štatistického úradu tu:
http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/b1/jZDLDoIwEEW_xR-g0xZoWRYMpUKQhyh2Y9AYQiLgwmj8e5G4BbyrmeScxb1IoxLprno2dfVo-q66fX9tn1KmuOtiAdzdE1AsznCYplI5ZACO00BYsP98T4rAZBEAj6QFSgRF5qSUgqD_-TARAUv-Bunm3BqvS2uAwTEwx8aUmsNlYXRAes4f642AnydEOKb01tnWB7XzCM8jm4C0FwDAP2BugRGYqRgHfXtF97YoyneumqRefQAIUW0t/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/
Niektoré údaje o zdravotnom stave obyvateľov okresu Ružomberok je možné nájsť vo Výročných správach RÚVZ v Liptovskom Mikuláši, kde je uvedené:
RÚVZ so sídlom v Liptovskom Mikuláši sleduje chorobnosť na vybrané diagnózy akútnych respiračných ochorení a chrípku a chrípke podobným ochoreniam osobitne v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Podkladom k spracovaniu údajov sú týždenné hlásenia praktických lekárov pre deti a dorast a pre dospelých. Podľa výsledkov je zrejmé, že chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v r. 2004 – 2014 je v okrese Ružomberok vyššia v porovnaní s okresom Liptovský Mikuláš. Potvrdený je vyšší výskyt komplikácií v Ružomberku po akútnych respiračných ochoreniach ( bronchopneumónie a pneumónie ) ako v Liptovskom Mikuláši, najmä v r. 2013 je tento výskyt výrazne vyšší. Uvedené skutočnosti síce nie je možné dať do priamej súvislosti vplyvom znečisteného vonkajšieho ovzdušia, avšak poukazujú, že aj častice PM10 a menšie môžu ako jeden z faktorov ovplyvňovať chorobnosť populácie na dýchacie cesty.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú predpokladaný negatívny vplyv prachových častíc na zdravie obyvateľov Ružomberka.
Záver:
Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že prírodné podmienky Ružomberku a okolia – uzavretá kotlina, častý výskyt inverzií neumožňujú neustále zvyšovať výrobu celulózy a papiera v Mondi SCP bez toho, aby nedochádzalo k degradácii okolitého životného prostredia, ohrozovania a poškodzovania zdravia ľudí a ich majetku.